úvodná stránkamapa stránkykontaktyrýchle odkazy
magyar változat
HU
english version
EN


Gotický rímsko-katolícky kostol

Prezentácia mesta

:: Poloha

Mesto Moldava nad Bodvou sa nachádza v juhozápadnej časti okresu Košice-okolie ktorý je súčasťou Košického samosprávneho kraja. Je centrom Údolia Bodvy, ktoré má rozlohu 423 km2. Je prirodzeným geografickým celkom v povodí Bodvy a je jedným z 8 mikroregionálnych združení obcí okresu Košice-okolie. V západnej časti hraničí s obcami okresu Rožňava, v severnej časti s obcami mikroregionálnaho združenia Rudohorie. Na východe hraničí s mestskou časťou Košíce II a mikroregionálnym združením Hornád. Južnú hranicu tvorí štátna hranica s Maďarskou republikou.

Mesto Moldava nad Bodvou sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenska, prechádza ním 21. poludník a 48, 35 rovnobežka, leží v nadmorskej výške 216 mnm.

Územne patrí do Košického kraja, okresu Košice-okolie a nachádza sa na medzinárodnej ceste E 571 vedúcej z Košíc do Rožňavy.

Vzdialenosti hraničných priechodov:
Hosťovce (SK-HU) 15 km
Seňa (SK-HU) 35 km
V. Komárnik (SK-PL) 185 km
V. Nemecké (SK-UA) 119 km

Najbližšie medzinár. letiská:
Košice 27 km
Budapest 250 km

Vzdialenosť od diaľníc:
Košice 28 km
Miskolc (H) 90 km

:: Mesto

Rozloha 214 ha
Počet obyvateľov 10 006
Populácia v produktívnom veku 67 %
Počet stredných škôl 3
Hotely, ubytovacie zariadenia 3
Banky 2

Vysoko rozvinutá technická, sociálna, telekomunikačná a dopravná infraštruktúra

:: Životná úroveň

  • Rozvinuté a dostupné komunálne a infraštrukturálne vybavenie zabezpečuje európsku životnú úroveň.
  • hotely a množstvo reštaurácii
  • Kultúra: múzeum, galéria, verejná knižnica, kultúrny  dom   zabezpečujúci široké spektrum kultúrnych aktivít, silná, kreatívna umelecká  atmosféra
  • Dostupné športové zariadenia: kúpalisko, tenisové kurty, futbalový štadión, volejbalové ihriská, telocvične, buginová dráha

:: Kultúra a história

Prvá písomná zmienka o meste je z r. 1255 Úradný názov MOLDAVA NAD BODVOU je z r. 1927. Úrodné údolie rieky a križovatka obchodných ciest predurčuje obyvateľov k poľnohospodárstvu a k žiadaným remeslám, ako výroba vozov, kováčstvo a pod. Významnú polohu mesto využíva k svojmu rozvoju. Tak to bolo aj v 14. storočí, kedy pre vysoké mýto a dane v Košiciach, obchodníci obchádzali Košice a do Poľska na sever prechádzali cez Moldavu. Vtedy sa tu uskladňovalo víno z tokajskej oblasti v dodnes existujúcich, miestami až trojpodlažných pivniciach. . Mesto preslávil v oblasti vín rodák Szepsi Laczkó Máté, ako objaviteľ tokajského samotoku - "aszú".

V r. 1427 mala Moldava okolo 800 obyvateľov, ako slobodné kráľovské mesto malo trhové právo, obecnú škola a rôzne remeselnícke cechy. Rozvoj mesta zabrzdili len pohromy ako vojny, ničivé požiare, povodne a morová epidémia, ktoré značne zdecimovali obyvateľstvo. V r. 1794 celé mesto opäť vyhorelo, zachovali sa len kamenné múry kostolov a nezhorela jedna drevená brána, na ktorú neskôr v latinčine vyryli nápis "Plameňom som horela a predsa som nezhorela". Táto brána sa nachádza v expozícii Východoslovenského múzea a verná kópia bola osadená na pôvodnom mieste a odhalená v r.1996.

Blízkosť Košíc vždy ovplyvňovala históriu mesta. V r. 1868 sa začala železničná doprava do Košíc a v r.1894 aj do Medzeva. Sčítanie ľudu v r. 1890 zaznamenáva 1756 obyvateľov väčšinou maďarskej národnosti, menej je Slovákov a najmenej nemeckej národnosti. Prevláda rímsko-katolícka viera, v menšine sú reformovaní. V tých časoch už mala Moldava význam okresného sídla, sidlil tu okresný súd. Okresným mestom bola Moldava do r. 1960. Strata statusu okresného sídla znamenala a znamená dodnes výrazné spomalenie rozvoja infraštruktúry.

Dôležitejším medzníkom, aj keď nie vždy v prospech mesta bola výstavba Východoslovenských železiarní v Košiciach, kedy sa aj v Moldave spustila hromadná bytová výstavba a prílev obyvateľstva. V r. 1965 malo mesto 3 675 obyvateľov, v r. 1982 už 6 325, v roku 1991 to bolo 8 796 a v súčasnosti sa počet obyvateľov blíži k 10 tisíc. O niečo prevláda obyvateľstvo maďarskej národnosti a rímsko-katolíckeho vierovyznania.

Do r. 1989 produkovalo na území mesta cca 12 väčších výrobných závodov a 2 poľnohospodárske podniky. Existovalo 6 materských škôl, detské jasle, 4 základné školy, 2 gymnázia, 1 odborná poľnohospodárska škola, 1 zdravotné stredisko, detská nemocnica so 40 lôžkami so spádovým územím 40 tis. obyvateľov.

Po nežnej revolúcii v r. 1989 nastal v mnohých oblastiach života mesta zlom. V mnohých podnikoch sa výroba zredukovala alebo úplne zastavila. Obyvateľov trápi nezamestnanosť a neistota. Začína sa rozmáhať súkromné podnikanie, prevažne zamerané na obchodovanie s hotovými výrobkami. Existujúca legislatíva nenapomáha rozvoju podnikania v prvovýrobe.

Zatiaľ čo hospodárstvo zápasí s problémami, po revolúcii dochádza k priaznivým zmenám v živote obyvateľov z hľadiska samosprávneho. Mesto ako samosprávny, samostatný územný celok hospodári so svojími príjmami a výdavkami na základe svojho rozpočtu. Vo funkcií primátora je Ing. štefan zachariaš už 14 rok, to znamená štvrté volebné obdobie. V meste nastal návrat k tradíciám. Na zachovanie tradície malomestského rázu sa začala realizovať koncepcia Centrálnej mestskej zóny, vybudovalo sa námestie s fontánou, začali sa upravovať priľahlé domy a priestranstvá, uličky a ulice. Pozornosť sa venovala zachovaniu kultúrnych pamiatok,ako napr.budova Mestského úradu, Rímsko-katolícky kostol z 15.storočia, Reformovaný kostol z r. 1773. Sprístupnilo sa národopisné múzeum s pôvodnou kováčskou vyhňou. Vystavalo sa 140 nových nájomných bytov.

Blízkosť medzinárodného letiska v Košiciach, prístup železnicou a medzinárodná cesta na trase ktorej sa Moldava nad Bodvou nachádza, možnosť ubytovať sa v meste, to všetko prispieva k čoraz väčšej atraktivite Moldavy a blízkeho okolia.

Mesto je východiskovým bodom za prírodnými krásami okolia. Smerom na sever sa nachádza obec Jasov s premonštrátskym kláštorom a sprístupnenou kvapľovou jaskyňou, nasleduje Medzev so svojimi starodávnymi hámorskými tradíciami, pri pokračovaní v ceste obec Štós, je známe svojimi klimatickými kúpeľami, Smolník je bývalým baníckym mestom. Cesta pokračuje ďalej do Slovenského raja, na Spiš.

Smerom na západ od Moldavy začína Slovenský kras s nezabudnuteľnou Zádielskou tiesňavou, s unikátnym prírodným výtvorom - 110 m vysokou -"Cukrovou homoľou", turnianským hradným vrchom so zrúcaninami stredovekého hradu. Pri Turni nad Bodvou v obci Hosťovce je hraničný priechod do Maďarska /zatiaľ nie je medzinárodný/, so širokou možnosťou agroturizmu v Cserehátskej a Tokajskej oblasti.

Mestský úrad

Školská 2
04552 Moldava nad Bodvou
tel.: 055 4880211, fax: 055 4603221
msu@moldava.sk | www.moldava.sk
Mesto Moldava nad Bodvou © 2001-2012    |    webmaster: Tibor Pásztor