úvodná stránkamapa stránkykontaktyrýchle odkazy
magyar változat
HU
english version
EN


Hlavné námestie

Štruktúra krajiny

:: Geomorfológia

Územie je prirodzeným geografickým celkom v povodí Bodvy ktoré tvoria prevažne nížiny a pahorkatiny západného výbežku Košickej kotliny. Prevažná časť územia má nížinatý charakter s nadmorskou výškou okolo 200 m.n.m

Zo severovýchodu  oblasť ohraničuje Medzevská pahorkatina, zo severozápadu, západu a juhozápadu zase planiny Slovenského krasu. Na južnej strane územie ohraničuje Bodvianska pahorkatina ktorým prechádza štátna hranica s Maďarskou republikou. Na východnej strane sa územie otvára do Košickej kotliny smerom k povodiu Hornádu. Pri Hosťovciach rieka Bodva opúšťa územie Slovenska, pričom  Údolie Bodvy plynule pokračuje na územie Maďarskej republiky až k rieke Slaná.  Tu je aj najnižší bod územia 169 m.n.m. Najvyšším bodom územia je  vrch Osadník  v severozápadnej časti.s nadmorskou výškou  1 186 m.n.m

:: Povodia , rieky, vodné nádrže

Celá oblasť patrí do povodia Bodvy, ktorá pramení pod vrchom Osadník  na zozhraní Slovenského krasu a Volovských vrchov v nadmorskej  výške 850 m.n.m Povodie Bodvy má celkovú rozlohu  11 727 km2, z toho je na území  Slovenska 876 km2. Z celkovej dlžky toku Bodvy 110 km je na slovenskom území 45 km s výškovým prevýšením 680  m. Priemerný prietok  Bodvy v mieste kde opúšťa územie ( a zároveň aj Slovensko) je 2,8 m3/s  a celkový objem odvádzaných vôd z územia Slovenska predstavuje 88 mil m3 za rok. ( údaje sú z meracej stanice Hidvégardó na slovensko-maďarskej hranici) .Medzi významné prítoky Bodvy patria Ida s celkovou dlžkou 52 km a Turňa 31 km, ktorých povodia tvoria 67% z celkového povodia Bodvy na území Slovenska.

Jediným prírodným jazerom oblasti je Sivé jazero pri Paňovciach napájané zrážkovou vodou  ktoré však vzhľadom na pomerne suché posledné desaťročie vysychá a zarastá vegetáciou. Najväčšiou umelou vodnou plochou sú Perínske rybníky a Turniansky rybník. Menšími sú  Paňovský rybník , vodná nádrž Janík a vodná nádrž Lánec.

Značná časť vôd v hornom toku Bodvy ešte mimo územia ZMOÚB pri meste Medzev  je zachytená ako pitná voda. Táto je odvázdaná do Košíc a tak sa dostáva do povodia Hornádu.  Za obcou Peder sa do Bodvy vlieva Ida prameniaca pod Kojšovou hoľou. Jej vody sú zachytené pri Bukovci a taktiež sú odvázané do povodia  Hornádu. Tieto zásahy spôsobujú deficit vody v oblasti. Pôvodne bažinatá časť územia medzi Veľkou Idou a Janíkom bola koncom 19 a začiatkom 20 storočia odvodnená sústavou kanálov aby sa mohla použiť ako poľnohospodárska pôda. Dnes toto územie je nutné umelo zavlažovať.

:: Nerastná surovinová základňa

Z nerastných surovín majú hospodársky význam  ložiská vápencov v západnej časti oblasti, ktoré sa ťažia v lome Včeláre a Drienovec a využívajú sa v stavebníctve a ako surovina pre cementáreň v Turni nad Bodvou. V tomto roku sa opäť začala prevádzka lomu Hosťovce, ktorý produkuje drvený kameň pre stavebné účely. Iné nerastné suroviny sa v oblasti hospodársky nevyužívajú a aj rozširovanie ťažby vápenca vzhľadom na umiestnenie lomov na hranici národného parku Slovenský kras je problematická. Prevádzka kameňolomov vzhľadom na vysokú prímes ílov v ústí doliny Miglinc pri Drienovci a východne od  Modavy nad Bodvou bola zastavená.  V minulosti sa na území ťažila, železná ruda  (Hačava), zlato (Paňovce), tmavý mramor (Žarnov) a tiež hrnčiarska hlina v rôznych lokalitách ( Moldava nad Bodvou, Janík, Čečejovce) Z mineralogického hľadiska sú zaujímavé výskyty lignitu pri Drienovci a Paňovciach, ktoré však nevystupujú na povrch  a kryštalické formy sadrovca v Moldave nad Bodvou, mliečneho opálu a serpentinitu v katastri obce Paňovce , hematitu a hlbinných metamorfovaných hornín z oblasti Hačavy.

:: Minerálne pramene a pramene pitnej vody

V oblasti je jediný minerálny prameň v katastri obce Čečejovce, ktorý vyteká z 200 m hlbokého vrtu. Severozápadná časť oblasti je však bohatá na pitnú vodu. Väčšinou sa jedná o krasové vody s vysokou tvrdosťou   ktoré sú zachytávané a upravované na pitnú vodu. Po úprave je prevažná časť (cca 500 m3/s) odvádzaná do Košíc, časť sa využíva ako pitná voda pre obyvateľov územia. Medzi najdôležitejšie zdroje patria pramene v Drienovci a v Turni nad Bodvou.  Menšie sú severne od Moldavy nad Bodvou a v obci Háj.

Zdroje vody sa vysychaním oblasti postupne znižujú a sú znehodnocované  splaškovými vodami a vo východnej časti aj výluhovými vodami z haldy vysokopecnej trosky na území hutníckeho kombinátu U.S.Steel Košice. Sú tiež  kontaminované v dôsledku bývalej intenzívnej poľnohosodárskej činnosti (nitráty). Okrem krasových vôd prakticky neexistujú v celej oblasti vyhovujúce zdroje pitnej vody.

Krasové vody sú však znečisťované jednak nitrátmi z poľnohospodárskej činnosti , ale aj infiltráciou znečistených povrchových vôd z povodia Bodvy, ktorá dotuje vodami krasové pramene pozdlž svojho toku. Podľa hydrologických meraní takto Bodva dotuje 30-50% objemu prameňa v Drienovci. Je to zrejmé aj z porovnania prietokov pri Hatinách, kde sa voda z Bodvy stráca v podloží , pod Moldavou prietok dosahuje minimum a v oblasti medzi obcami Peder  a Žarnov sa zase zvyšuje, pričom na celom úseku nie je žiadny prítok do Bodvy.

Mestský úrad

Školská 2
04552 Moldava nad Bodvou
tel.: 055 4880211, fax: 055 4603221
msu@moldava.sk | www.moldava.sk
Mesto Moldava nad Bodvou © 2001-2012    |    webmaster: Tibor Pásztor