úvodná stránkamapa stránkykontaktyrýchle odkazy
magyar változat
HU
english version
EN


Pohľad

Vyznamné osobnosti Moldavy, významní obyvatelia a rodáci

György Szepsi Korotz

György Szepsi Korotz - narodil sa v 70-tych rokoch 16. storočia. Učil sa v maďarskom Sárospataku a veľmi mladý sa stal kancelárom kniežaťa Štefana Bocskaja. Po jeho smrti v roku 1606 sa opäť venoval štúdiám. V roku 1610 sa učil na školách v Marburgu, Heidebergu a v Oxforde. Ako učitel pôsobil v Gönci, Sárospataku a v Košiciach, neskôr sa stal kazateľom v Tokaji. Korotz zomrel v službách rodiny Nyáriovcov v dedine Nagykálló r. 1630.

Máté Szepsi Laczkó

Máté Szepsi Laczkó (1576-1633). Školu navštevoval v Moldave a potom v Sárospataku. Od roku 1606 vyučoval na školách v maďarskej obci Olaszliszka a v Košiciach. Z Košíc odišiel pomocou podpory Michala Lorántffyho na štúdiá do Wittenborgu (1608), kde sa stal celonemeckým dozorným študentom z Uhorska. V roku 1610 bol už učiteľom v obci "Erdőbénye" (v Maďarsku). V roku 1612 opäť študoval v Hanau, r. 1614 sa vrátil späť do Erdőbénye. Neskôr sa dal do služieb Zuzany Lorántffyovej, manželky Juraja Rákociho. Bol literárne činný ako historik a básnik. Napriek tomu jeho najslávnejším dielom je tokajské samorodé víno, ktorého prípravu objavil a ako prvý tento druh vína ponúkal okolo roku 1630.

Pri príprave pravého tokajského sa dodnes dodržuje postup Szepsiho Laczkóa. Vynálezca tohoto šľachetného nápoja zomrel 20. januára 1633 v obci Erdőbénye.

Márton Szepsi Csombor

Márton Szepsi Csombor (1595-1622) – autor prvého po maďarsky písaného cestopisu Europica varietas. V tomto diele autor opisuje svoju cestu po Európe v rokoch 1616-1619 (navštívil Poľsko, Dánsko, Holandsko, Anglicko, Francúzsko, Nemecko a Čechy). Csombor sa stal členom štrassburskej akadémie. Zomrel mladý, ako obeť morovej epidémie.

István Szepsi

István Szepsi – učiteľ v Nagyvárad (Oradea - dnešné Rumunsko), priateľ J. Korotza a učiteľ Sz. Csombora.

Mihály Szepsi Lány

Mihály Szepsi Lány – príbuzný Sz. Csombora. Učil sa vo Wittenbergu a v Marburgu. Roku 1609 sa stal rektorom v Sárospataku, neskôr kazateľom v obci Gönc a Tarcal. Bol priateľom Alberta Szencziho M. Zomrel v roku 1634.

Pál Szepsi Bényei

Pál Szepsi Bényei – vzdelanec, priateľ Alberta Szenci M. a Georgia Remusa z Norimbergu. Učil sa v školách v Nemecku.

Mihály Szepsi H.

Mihály Szepsi H. – študoval v Heidelbergu. Od roku 1609 bol rektorom v Debrecíne.

István Szepsi Nagy

István Szepsi Nagy – rodák z Moldavy, ktorý sa neskôr usadil vo Varšave.

Árpád Juhász (Schäffer)

Árpád Juhász (Schäffer) (2. 12. 1894 Moldava – 1945 Budapešť) – učil sa vo Viedni, v Banskej Bystrici, v Rožňave, Miškolci. Ako novinár pôsobil Szatmárnémeti (dnešné Satu Mare v Rumunsku), Debrecíne, Miškolci, Segedíne, Cluji a v Budapesti. Bol aj spolupracovníkom časopisu Pesti Napló (Peštiansky denník). V rokoch 1937-1938 bol redaktorom maďarského vysielania košického rozhlasu.

Attila Csáji

Attila Csáji (21. 3. 1939 Moldava nad Bodvou-) - syn kazateľa ref. Cirkvi. Žije v Budapešti. Je svetoznámim výtvarníkom, pri tvorbe používa hlavne laserovú techniku.

Béni Egressy

Béni Egressy (1814-1851) - Hudobný skladateľ, autor hudby "Szózata". Ako táborný hudobník Györgya Klapku v Komárne, napísal známe hudobné dielo tzv. "Pochod Klapka". Je bratom chýrneho herca Uhorska Gábora Egressyho. Béni Egressy je tvorcom textu opery Ferenca Erkela "Bánk-Bán" a "László Hunyadi". Bol skladateľom melódií populárnych veršov Alexandra Petőfiho. Pochádzal z reformovanej farskej rodiny, aj o­n sa stal kazateľom, hoci pôvodne chcel byť hercom, ako brat. V rokoch 1830 pôsobil ako učiteľ v Moldave nad Bodvou.

Samuel Stanček

Samuel Stanček sa narodil 18. 12. 1770 v Moldave nad Bodvou. Študoval na tunajšom kalvínskom gymnáziu vo svojom rodisku, potom postupne v Košiciach, Dobšinej, Gemeri, Soprone a dva roky strávil v Nemecku. Bol vychovávateľom detí Tomáša Tihanyiho, kráľovského radcu, potom učiteľom na ústave v Štítniku, odkiaľ bol pozvaný za pomocného duchovného do Lučenca. Postupne sa z kaplána stal riadnym kňazom, vysvätený bol superintendantom Martinom Hamaljarom. Do úradu bol inštalovaný farárom Štefanom Valentinyim z Maškovej a Ondrejom Muránskym z Kalinova. Pomocným kňazom mu bol Samuel Hegedüs.

Počas pôsobenia Samuela Stančeka boli položené základy veže evanjelického kostola (1803)v Lučenci. Dátum úmrtia a miesto jeho posledného odpočinku zatiaľ nepoznáme.

Jozef Fridrichovský

Jozef Fridrichovský sa narodil 17.3.1760 (pravdepodobne v Bytči). Stavovským zaradením bol mešťan. Študoval vo Vacove (Vác) a v Pešti. Dňa 3.3.1792 bol vysvätený za farára a jeho prvým miestom pôsobenia sa stáva Moldava. Vykonával funkciu kaplána katolíckej cirkvi. V našom meste je až do konca roka 1799. Strávil tu jednu z najťažších historických periód, nakoľko práve v tomto čase mesto úplne vyhorelo. V tejto ťažkej ekonomickej a sociálnej situácii pomáhal tunajším obyvateľom ako len mohol. Napríklad svoje kone poskytol ľuďom na prácu. Dňa 1.12.1799 sa stal študijným prefektom košického konventu, odporúčajúci list mu napísal košický vikár. Jozef Fridrichovský bol členom Slovenského učeného tovarišstva – organizácie založenej Antonom Bernolákom. Tovarišstvo šírilo bernoláčtinu – prvú verziu kodifikovanej slovenčiny.

Fridrichovský bol členom jágerského stánku tovarišstva, ktorý patril k tým najagilnejším v tejto organizácii. Bol predplatiteľom časopisu ktorý vydávali v slovenskom jazyku. Bol aj literárne činný, napísal dielo: „Narratio Calamitatum quas Galliae Presbyteri Passi sunt in vado insulae Aquarum, in oris Maritimus Santonum ad Guayanam damnati“ – ide o latinské verše v hexametroch, opisuje dobrodružstvá francúzskych misionárov v Južnej Amerike.

Dátum úmrtia a miesto jeho posledného odpočinku zatiaľ nepoznáme.

Mestský úrad

Školská 2
04552 Moldava nad Bodvou
tel.: 055 4880211, fax: 055 4603221
msu@moldava.sk | www.moldava.sk
Mesto Moldava nad Bodvou © 2001-2012    |    webmaster: Tibor Pásztor